Bol krásny Augustový deň, žena ležala v nemocnici, čakajúc na to, kedy sa jej dcérka narodí. Čakala pár dní. Bolo presne 14.augusta,vtedy žena menom Tamako porodila dcérku a dala jej meno Endaria -Temako. Otec a manžel menom Buntaro sa potešil, keď videl malé dievčatko ležať pri svojej matke a zároveň jeho milovanej žene. „Pozri, máme dievčatko.“-radovala sa Tamako. „Ďakujem miláčik. Milujem ťa.“-Buntaro ju nežne pobozkal a pobozkal aj malú Endariu na čelo. „Spi sladko maličká.“- malá Endaria hneď zavrela svoje krásne hnedé oči a zaspala. Sestrička ju hneď vzala preč. Nastal krásny večer a obaja rodičia už zaspávali. Buntaro nehodlal nechať Tamako samotnú a tak sa uchýlil na pohovke, ktorú tam mal. Zatiaľ, čo oni zaspávali, pri maličkej Endarií sa objavila osoba, pre Buntara a Tamako veľmi známa. Bol bledý ako smrtka s čiernými vlasmi. Bol to Buntarov brat Kontaro. Nakláňal sa nad postieľkou a pozoroval Endariu ako spí. „Ty mi raz budeš patriť.“-zákerne sa zasmial. Buntaro zacítil jeho prítomnosť a hneď vybehol za maličkou. Keď vošiel do izbičky, zbadal Kontara. „Čo ty tu robíš, ty had!!!“-naštval sa Buntaro. „Rád ťa vidím Buntaro. Hmm..narodila sa vám dcéra, gratulujem.“-zasmial sa znova tým jedovatým úsmevom. „Čo tu chceš???!!!“-Buntaro zúril. „Chcem ti len povedať, že o päť rokov si prídem po vašu malú dcérku.“-usmieval sa Kontaro. „Ani za svet ti ju nedám!“-rozkričal sa Buntaro a Endaria začala plakať. „Hmm...rozplakal si svoju dcérku.“-zasmial sa a zmizol. Jeho smiech bolo stále počuť a Buntaro ostal pri malej Endarií a upokojoval ju. „Neboj sa, nedám ťa nikomu.“-čičíkal ju a nakoniec ju uspal, aby sa mohla potom zobudiť do ďalšieho dňa.
Prešlo pár dní a Tamako sa zo svojou dcérou Endariou vrátila domov. Celý klan ich slávnostne vítal a hlavne Buntaro, ktorý bol najšťastnejší, ale mal aj najväčšie obavy. Svojej žene ešte nič nepovedal. Konala sa veľká oslava na ktorej boli všetci členovia klanu. Oslava trvala tri dni a tri noci. Kontaro ich sledoval. „Veď vás ten smiech prejde.“-potichu sa zachechtal a odišiel.
Prešlo už päť rokov a malá Endaria oslavovala svoje piate narodeniny. Buntaro si spomenul, čo vtedy Kontaro povedal a nechal jouninov, aby jeho dcéru strážili a nikoho k nej nepúšťali. Dúfal, že sa jeho brat Kontaro neukáže, dúfal, že ho len nastrašil, že sa mu len vyhrážal. Nikdy v živote sa nebál tak, ako sa bál dnes. Nastala temná noc a všade bolo ticho, v Endariínej izbe sedelo asi päť jouninov a pozorovali okná a celé okolie izby. S popod mrakov sa objavil spln a prievan otvoril okno a na okne sa objavil ten istý muž, ako pred piatimi rokmi, bol to Kontaro. Jouninovia zaslali signál, že sa objavil a Buntaro pribehol aj z Tamako do izby. „Miláčik, počúvaj. Vezmi našu dcérku a ukryte sa!“-kázal jej Buntaro a podal jej Endariu. „Nie..ostanem pri tebe a budem bojovať!“-Tamako sa odmietala schovať. „Okamžite sa schovaj!“-rozkázal jej a Tamako utekala z Endariou do jaskyne, tam ju ukryla a utekala za Buntarom. Buntaro stál pred jaskyňou a všetci jouninovia boli porazený a mŕtvy, ostal len Buntaro a Tamako. Buntaro bojoval s Kontarom, ale aj on pomaly prehrával. Nakoniec mu prepichol srdce katanou a Buntara usmrtil. Tamako s ním nakoniec začala bojovať a aj jej prepichol srdce. Obaja boli mŕtvy a Endaria všetko videla. Kontaro začal Endariu hľadať a odišiel. Pomaly pribehla ku svojím mŕtvym rodičom a rozplakala sa. „Mama, otec...prečo??!!“-bola úplne zúfalá a nevedela, čo má robiť. „Otec...mama...prisahám, že vašu smrť pomstím!“-v jej očiach sa zjavila odhodlanosť zabiť Kontara a aj obrovská nenávisť, aj keď mala iba päť rokov a ihneď začala trénovať. Celý klan jej z tým pomáhal.
O trinásť rokov neskôr...
Endariíno odhodlanie zabiť Kontara nevyhaslo, práve naopak, túžba po pomste naďalej rástla a naďalej ho hľadala. Po dlhom putovaní si konečne sadla a spomínala si, ako opustila svoj domov -Konohu. „Čo asi tak robí moja rodina?“- pýtala sa samej seba a zaspala. Keď sa Endaria prebudila, bol už západ slnka. „Hej!!! Nemôžem tu len tak ležať. Nesmie mi Kontaro utiecť!“-naraz vstala a znova putovala za pomstou. Stopy ju zaviedli naspäť do Konohy a tak sa vrátila. Práve vtedy sa vrátil aj Kontaro a plánoval pozabíjať celý klan, lebo si myslel, že tam ešte stále Endaria je a nemýlil sa. Bola tam, ale pre pomstu, bola si istá, že ho zabije. Endaria sa blížila ku sídlu svojho klanu - klanu Tiyjari. Keď tam došla, uvidela plno krvi a plno tiel. Celý jej klan bol vyvraždený a jej nenávisť sa ešte zväčšila. Zrazu počula kroky na poschodí a utekala tam. Zrazu pred svojimi očami zbadala Kontara a Kontaro zbadal ju. „Ty špina!! Ako si mohol zabiť môjho otca a zároveň svojho brat???!!!A aj moju mamu a klan??!!! Nenávidím ťa!! Dnes uzrieš svoju smrť. Toto je naposledy, čo si niekoho zabil!!“- Endaria sa za ním rozbehla a Kontaro sa ľahko uhol. „Hmm...si stále slabá. Nikdy ma neporazíš a nezabiješ!“- vytiahol katanu a bodol jej do ruky, ale Endariu to nezastavilo. „Katon: Karyuu-Endan!!“- použila na neho svoju techniku - dračiu ohnivú strelu.
Kontaro sa stihol uhnúť, ale oheň mu popálil nohu a spomalilo ho to. „Tak predsa ťa chytím.“- zaškerila sa a rozbehla sa s katanou za ním. „Tento krát ťa dostanem!!“-prepichla ho a klon sa rozplynul, zrazu sa objavil za ňou a hodil ju o zem. „Koho si dostala?!“-smial sa jej. „Poviem ti, prečo som zabil tvojich rodičov a celý náš klan. Tvoj otec bol obľúbencom celého klanu, ja som bol iba jeho tieňom. Chcel som sa stať hlavou klanu, ale nakoniec ňou bol on!! Nemohol som to tolerovať, každý ho uznával a ja som bol pri ňom nulou! A keď si sa narodila ty, chcel, aby si riadila celý klan. Chcel som ťa zabiť. Keby si umrela, celý klan by patril iba mne!!“-kričal a smial sa. „Takže si to urobil len preto, lebo si chcel moc?? Len preto si mi zabil rodičov a celý klan???!! Nikdy ti neodpustím a dnes to s tebou ukončím!!“- postavila sa a vzala katanu. „Zabijem ťa.“-dodala a utrela si krv z úst. „Ty???!! Si taká slabá ako tvoj otec!“- smial sa a rozbehol sa za ňou, znova ju udrel. V Endarií to vrelo, zlosť sa pomaly dostávala na povrch. Kontaro ju znova udrel, zrazu zacítila na chrbte niečo studené.„To snáď nie!!!“-Kontaro sa zhrozil a rýchlo na ňu zaútočil, pretože cítil, ako sa jej chakra zväčšuje..ona sa našťastie uhla. „Takže toto je môj kekkei genkai.“- povedala si Endaria.
Endaria začala spoznávať svoju silu. „Hmm...teraz ta určite dostanem!“- jej rýchlosť sa zväčšila a Kontaro nebol schopný skoro reagovať. Začala mu čítať myšlienky. Kontaro chcel použiť na Endariu genjutsu, ale ona to hneď prekukla a poranila ho katanou. „Teraz uvidíš, čo som zač! Jutsu ducha!“- Endaria zrazu zmizla, nebolo cítiť ani chakru, ani pach. Vyzeralo to, akoby tu ani nebola. Kontaro spanikáril a obzeral sa po okolí, zrazu ho Endaria zozadu prepichla a on padol na zem. „A-Ako si to dokázala??“-bol úplne prekvapený a nehybne ležal. Endaria sa začala usmievať. „Tak...a teraz uvidíš svoju vlastnú smrť.“-usmievala sa a nastavila mu katanu ku srdcu. „Zbohom....strýko!“-prepichla mu srdce a Kontaro vykrvácal a umrel. S úsmevom si to vychutnala. Bol úž súmrak, nakoniec všetkých pochovala a pomodlila sa pri hrobe svojich rodičov, rozlúčila sa s nimi a odišla zo sídla a rozhodla sa opustiť Konohu a pridať sa do Akatsuki, pretože ju už nič v Konohe nedržalo, nemala nikoho.
Jej cieľom bolo nájsť sídlo Akatsuki. Putovala už veľa dní, ale nedarilo sa jej ho nájsť. Rozhodla sa, že si dá prestávku a sadla si pod strom. „Je to ťažšie, než som si myslela.“-povzdychla si Endaria a driemala. Zrazu ju prebudil šuchot v kríkoch a rýchlo sa postavila. „Kto je tam??!!“- zakričala a hneď si aktivovala svoj kekkei genkai. Z kríkov sa vynorila cudzia postava a ozvala sa tichým mužským hlasom. „A kto si ty?“- opýtal sa. „ja som Endaria - Temako Tiyjari...A teraz mi povedz ty svoje meno!“- znova sa ozvala. „Som Itachi Uchiha, člen Akatsuki organizácie. Hľadal som ťa, mám príkaz ťa priviesť.“-povedal a prišiel ku nej. „Chceme, aby si sa k nám pridala. Počuli sme, čo si urobila.“- dodal. „Kľudne sa k vám pridám, aj tak už nemám nikoho a pomstu som už dokončila.“-povedala a konečne vyrazili z miesta. „Takže to ty si vyvraždil klan, aj ja som prišla o klan.“-dodala a zmĺkla. Celou cestou boli ticho a nakoniec dorazili do sídla. Prišli k Peinovi. „Ty si tá známa Endaria?? Niekoho si zabila a už o dva dni si bola známa, každý o tebe vravel.“-povedal a podal jej ruku. „Takže, pridáš sa k nám dobrovoľne, alebo najprv budeš bojovať a ak prehráš, ostaneš tu a ak vyhráš, môžeš odísť. Tak ako sa rozhodneš?“- navrhol jej Pein. „Pridám sa k vám dobrovoľne.“- povedala. „Výborne..správne si sa rozhodla.“-dopovedal. Zrazu ku nej prišiel Itachi a obliekol jej plášť Akatsuki. „Odteraz si jedna z nás.“-povedal Itachi.
Prešlo pár dní a Endaria mala za sebou už pár misií, začala byť Itachimu sympatická. V jeden deň si len tak sedela na skale a prišiel za ňou Itachi. „Čo sa vlastne stalo tvojmu klanu??? Nie všetko totiž vieme.“-povedal. „No...rodičov som stratila, keď som bola maličká a nedávno som prišla o celý klan, už žijem iba ja. Na svedomí ich má môj vlastný strýko.“-povedala a Itachi bol prekvapený, vlastne mala podobný osud ako on, zaujala ho a to sa mu ešte nikdy nestalo. Postupom času sa zhovárali čoraz viac, až sa do neho Endaria nakoniec zamilovala a kto vie, možno aj on do nej. Aspoň to tak vyzeralo.
Znova sedeli na skale a prišiel za nimi Pein. „Itachi, Endaria..máte misiu. Chyťte mi Naruta.“-povedal. Obaja sa presunuli do sídla a pripravovali sa na misiu. Endaria a Itachi sa pripravili a odišli. Znova prešlo pár dní a ocitli sa pri hraniciach Konohy. „Tak....tu sme. Môj a tvoj bývalý domov.“-oznámila Endaria, Itachi mlčal a pokračovali v ceste. Pri hraniciach Itachi uspal ninjov a vošli do Konohy. Hneď ich tam čakal Naruto, pretože ho varovali. Vrhol sa na nich. „Čo tu chcete??!!! Mňa???!!“- kričal Naruto. „A koho iného by sme chceli, keď nie teba?? Vzdaj sa Uzumaki Naruto!“- zakričal Itachi a Endaria sa na Naruta vrhla. „A si náš!!“- chytila ho a omráčila. Rýchlo ho vzali a utekali z Konohy. Nanešťastie och začali prenasledovať Kakashi a Sakura. Sakura sa vrhla na Endariu a Kakashi na Itachiho. „Katon: Ryuuka no Jutsu!!!“- znova použila ohnivé jutsu a zasiahla ňou Sakuru. „Ty ma nemôžeš poraziť ružovláska!“-smiala sa Endaria a prebodla ju. Zrazu sa na ňu vrhol Kakashi a tiež ju prebodol, Endaria nemienila umrieť a tak poranila aj Kakashiho. Zrazu spadla na zem a silno krvácala. Zatiaľ sa Kakashi zo Sakurou a Narutom vytratili a Itachi sa jej snažil zastaviť krvácanie. „Prosím..neumieraj!! Nesmieš mi umrieť!! Nechcem byť sám!! Prosím Endy...milujem ťa.“-po prvý krát Itachi odhalil svoje city. Akonáhle to Endaria počula, hneď dostala silu a Itachi krvácanie nakoniec zastavil. „Aj ja ťa milujem.“- zrazu povedala a nežne ho pobozkala, Itachi ten bozk opätoval. Nakoniec ju vzal do náručia a niesol ju do sídla, kde sa rýchlo uzdravila a mohla ďalej plniť misie po boku svojej lásky- Itachiho.
Napsala: Endaria Temako Tiyjari
Hodnocení
(Kikai, 17. 10. 2010 14:43)